Zopár myšlienok o čase

Čas. Už som sa zmienil, že ho chápem ako zmenu stavu energií v priestore vo vzťahu k iným energiám, že časom popisujeme každú zmenu, ktorá nastane v súvislosti s nami, s inými ľuďmi, s inými vecami, javmi a podobne, že čas by bez pamäte nemal zmysel. Skúsim to trochu usporiadať tak, aby to bolo jasnejšie: čas je súčet zmien energetického stavu v jednom bode priestoru vnímaný človekom ako udalosť alebo udalosti.

O čase teda vravím ako o zmene. V princípe, každá zmena je jednosmerná: z objektu A sa stane objekt B alebo opačne - vždy sa z niečoho stane niečo druhé na princípe akcie a reakcie. Myslím si, že nikto doteraz nemal skúsenosť, ktorá by popisovala princíp "reakcia vyvolá akciu". A ak aj mal niekto tento pocit, vždy z toho bola klasická akcia-reakcia. Preto aj o čase, ktorý vnímame, môžeme povedať, že je jednosmerný.

Jednorozmerný alebo dvojrozmerný? Jednorozmerný čas je pre mňa ten, v ktorom žijeme, ktorý sa posúva po línii v smere minulosť - budúcnosť. Dvojrozmerný zas taký, ktorý umožňuje alternatívy. Predstavte si, že by ste boli nezamestnaní a dostali by ste tri ponuky na prácu. Bez toho, aby ste to vedeli, svet by sa rozdelil na tri identické (rovnaké na nerozoznanie) s tým, že v každom z nich by ste si vybrali inú prácu. Iná akcia by vyvolala inú reakciu. Ak by sme potom tieto tri línie času umiestnili vedľa seba, vznikla by "časová plocha", teda dvojrozmerný čas. A teraz by mohla nastať diskusia o cestovaní v čase, no tú sa pokúsim otvoriť neskôr.

Prečo je pre mňa dvojrozmerný čas nepravdepodobný? Pre spomínaný princíp akcie a reakcie. Každá akcia vyvolá len jednu reakciu definovanú fyzikálnymi zákonmi - aspoň taká je doterajšia skúsenosť. Pravdepodobnosť si vymyslel človek, aby dokázal popísať varianty udalostí, ktoré sa môžu stať, no presne sa to nedá určiť.

Ak si teda povieme, že platí princíp jedna akcia - jedna reakcia, nie je možné cestovať v čase inak, než sa deje teraz. Teraz totiž "cestujeme" z minulosti do budúcnosti. No nemôžme sa nami vyvolanou akciou vrátiť k akciám, ktoré sa udiali v minulosti akokoľvek vzdialenej, pretože po akcii nasleduje reakcia (iba ak by sa zmenilo niečo na predpokladoch, alebo ak by niekto geniálny vymyslel spôsob obchádzajúci nám známe fyzikálne zákony).

... teraz som si spomenul ešte na jednu vec: je veľmi pravdepodobné, že ak by sme mali supervýkonné počítače, mohli by sme na princípe jedna akcia - jedna reakcia poznať budúcnosť. No to je momentálne nerealizovateľné na základe našich skúseností a znalostí.