Predstavte si, že by sme svet (nemyslím tým len Zem) popísali piatimi základnými prvkami: priestorom, časom, energiou, životom a inteligenciou.
Svet v tomto prípade chápem ako všetko, na čo si len spomeniete. A dokonca aj to, na čo už logika založená na ľudských skúsenostiach nestačí. Jeho súčasťou a základnými kameňmi sú priestor a čas.
Priestor si vysvetľujem ako obal, ktorý určuje, aké pravidlá budú fungovať vo vnútri - pravidlá nie len pre priestor, ale aj pre energiu vo vnútri. Nepredstavujem si však, že priestor sa zákonite rovná nášmu vesmíre alebo, všeobecnejšie jednému vesmíru. Pokojne sa (podľa mňa - je to totiž len predpoklad) v jednom priestore môže vyskytnúť viac vesmírov, tak ako viac vajec v jednom obale.
Náš priestor popisujeme viacerými rozmermi (z fyziky). Ak vynechám čas, je náš priestor trojrozmerný. Iný priestor by mohol byť aj 10-rozmerný, rozhoduje však o tom "naprogramovanie" priestoru ako takého (informatici by to mohli nazvať naformátovanie).
Čas je len inak pomenovaná zmena stavu energií v priestore vo vzťahu k iným energiám. Ľudovo povedané, časom popisujeme každú zmenu, ktorá nastane v súvislosti s nami, s inými ľuďmi, s inými vecami, javmi a podobne. Ľudia a možno aj iné živé tvory vnímajú čas v súvislosti so svojou pamäťou. Ak by sme pamäť nemali, ani čas by sme nedokázali vnímať, lebo zmena je vždy zložená z minimálne dvoch stavov na jednom mieste v priestore.
Aj čas môžeme popísať viacerými rozmermi. Mne sa zatiaľ podarilo v rámci toho nášho pochopiť len dva - ten, ktorý si všetci uvedomujeme a nazývame ho "plynutie času". Môžeme si ho nazvať aj sledom zmien stavov priestoru a energií v ňom. Druhým rozmerom by mohli byť "možnosti". Predstavte si, že by ste si v obchode kúpili chlieb. Rovnako tak by ste si mohli kúpiť aj rožky, alebo nekúpiť nič. Tri možnosti. Ako si ich predstaviť naraz? Do obchodu vojde jeden, z obchodu vyjdú traja tí istí ... áno, klonovanie časom ... o tomto však nie som celkom pevne presvedčený, najmä ak vychádzam z predpokladu, že priestor má určené pravidlá a stojí na princípe akcie a reakcie - jednej akcii sa rovná jedna reakcia ... (o tom ale niekedy inokedy).
Spomínal som energiu. Tou je všetko, čo vypĺňa priestor. Mení sa v čase. Človek je zhluk energií, svetlo je energia, zem je energia, televízny signál je energia, elektrika je energia, aj oheň, aj ... Vždy sa však líši v tom, ako je usporiadaná vo svojich základoch - raz ako elektromagnetické vlnenie, raz ako krištáľ, raz ako mäso alebo voda. Energia však sama o sebe nežije.
Život sa životom stáva až vtedy, keď energia prestane fungovať len na princípe pasívnej akcie a reakcie, ale keď túto úlohu začne vykonávať aktívne aby zachovala svoju podstatu, jednoducho, keď sa u nej prejaví strach o svoju formu existencie.
Treťou formou energie je inteligencia, teda stav energie, ktorá si začne uvedomovať samú seba a svoje okolie. Cielene ovplyvňuje informačnú zložku stavu energií aby energie pretransformovala podľa svojich potrieb alebo predstáv. V istom štádiu sa inteligencia dostane do fázy, kedy sama pochopí svet okolo seba - teda priestor, čas a energie a bude schopná vytvoriť nový svet, kde určí pravidlá pre priestor a čas a energie ... ako keď človek vytvoril internet ...
Kde to má začiatok a kde koniec? Zatiaľ to vyzerá tak, že to nikdy nezačalo, aj keď niekde to začiatok má ... ale skončiť to môže. Stačí, aby sme zničili internet a svet, ktorý by takto mohol vzniknúť, nebude. Alebo stačí, aby niekto zrušil náš svet a ani mi nebudeme ... Alebo keby niekto zrušil svet, v ktorom vznikol náš svet ...
